Vitamín B3 (niacín)

Niacín „inteligentný vitamín”

Niacín, ako jeden z vitamínov B komplexu, je pre výživu veľmi dôležitý. Ak je niacín prijímaný správne spolu s ostatnými vitamínmi, ktoré sú potrebné, môže mať veľmi prospešné účinky na organizmus.

Jeho efekty môžu byť pomerne dramatické, takže je potrebné rozumieť tomu, čo to niacín je a čo robí skôr, ako začnete s jeho užívaním.

Výskum niacínu a radiácia

V roku 1950 som za použitia niacínu viedol určitý výskum. V tej dobe sme niacínu hovorili kyselina nikotínová a počiatočné dávkovanie bolo 200mg.

Tento výskum bol veľmi zaujímavý. Keď bol tento vitamín podaný jednotlivcom,nastávali zvláštne prejavy. Jeho najprekvapivejším účinkom bolo to, že sa „spúšťal” vo forme sčervenania kože, spálenie tela osoby od slnka presne podľa tvaru plaviek! Boli to veľmi presné obrysy. Čo to bol za „inteligentný vitamín”, že spôsobil, aby telá sčervenali presne ako pri predchádzajúcom spálení a ukazovali presný vzor obrysu plaviek? A ktorý na tele zanechal vzorku neopálenej oblasti, ktorá bola pred rokmi zakrytá plavkami?

Bolo zvláštne, že ako britské, tak americké farmakopey (smerodajné knihy) inzerovali, že takáto látka,kyselina nikotínová (niacín), spúšťala sčervenanie a bola teda pri predávkovaní toxická.

V roku 1950 sme zistili, že keby sa pokračovalo s niacínom – v tom, čomu farmakopea hovorila „predávkovanie” – nakoniec by z toho žiadne sčervenanie nevznikalo.

Sčervenania podobné spáleniu od slnka nakoniec pri 200mg zmizli. Potom sa 500mg objavili znovu, ale s menšou intenzitou. Potom bolo možné počas niekoľkých dní dosiahnúť malé reakcie pri 1000mg, po ktorej bolo možné podávať 2000mg a zistiť, že nemajú žiadne vedľajšie účinky. Osoba sa cítila dobre, jej „spálenie” bolo preč a neprežívala už ďalšie sčervenanie vďaka niacínu.

Ale ak bol niacín toxický, ako to, že čím viac ste sa s ním „predávkovali”, o to skôr ste z neho neprežívali sčervenania podobné spáleniu?

Niacínové reakcie roku 1956

V roku 1956 som tento vitamín použil znovu.

V tej dobe sa robilo veľké množstvo testovania bômb a dochádzalo k všeobecnému ožiareniu radiáciou. Pracovali sme s jednotlivcami, ktorí boli vystavený atómovým testom, atómovým nehodám a prinajmenšom v jednom prípade materiálom, ktoré boli súčasťou starého atómového výbuchu. Pracovali sme na zachraňovaní týchto ľudí, zvládali sme mentálne obrazové záznamy, stres a rozčúlenie, ktoré tieto skúsenosti doprevádzali, a mali sme úspech.

Ale v roku 1956 reagoval niacín u ľudí inak, ako to bolo v roku 1950, a účinky boli prudšie. Ľudia pri výskumnom programe v roku 1950 prežívali len sčervenanie z minulých spálení na slnku. Pri výskumnom programe v roku 1956, keď ľudia prežívali sčervenanie, zažívali tiež žalúdočnú nevoľnosť, podráždenie kože, žihľavku, kolitídu a iné nepohodlné prejavy pri tom istom vitamíne s tými istými dávkami, aké boli použité v roku 1950.

Vitamínový predpis, ktorý sa používal bez niacínu, nemal ten istý účinok. Teda bolo zrejmé, že tieto zaujímavé reakcie spôsoboval niacín.

Čo to bolo?

Správanie niacínu som študoval v roku 1950. Vedeli sme, čo dokáže vo vzťahu k sčervenaniam, ktoré sú podobné spáleniu na slnku – keď sa tým pokračovalo dostatočne dlho, vyzeralo to, že sa tieto sčervenania odčerpávajú.

Prečo to v roku 1956 produkovalo odlišné prejavy? Niacín, alebo kyselina nikotínová, sa nezmenil. Telá, ktoré sme testovali, sa nezmenili. Testovali sme dokonca niektorých z tých istých ľudí, ktorí sa zúčastnili výskumného programu z roku 1950 a oni mali teraz na niacín odlišnú reakciu. A čo prípad, ktorý mal v roku 1950 celé spálenie od slnka odčerpané niacínom a ktorý teraz, keď mu bol niacín podaný v roku 1956, spúšťal všetko možné? Nie je to čudné, že by len o 6 rokov neskôr ten istý vitamín, niacín, spôsoboval úplne iné prejavy?

Zaujímavé na niacíne je to, že keď sme sa dostali do istého bodu sčervenanie sa nespustilo. To sa nestane tým, že by si telo zvyklo, toto sa nestáva. Niečo to odčerpáva.

Čo to odčerpáva?

Od roku 1950 sme vedeli, že to odčerpalo spálenie od slnka, čo je spálenie z radiácie.

V roku 1956 niací neodčerpával len spálenie zo slnka. Odčerpával niečo, čo presne zodpovedalo chorobe z ožiarenia.

Niacín má teda zrejme pri odstraňovaní náslodkov ožiarenia radiáciou urýchľujúce účinky. Zdá sa, že tomu dá impulz a nechá to prebehnúť.

Lekárske zmýšľanie bolo také, že sčervenanie spustil samotný niacín. Potom bolo vynájdené niečo, čomu sa hovorí „niacínamid”, aby to zabraňovalo spúšťaniu tohto sčervenania. Niacín sám o sebe žiadne sčervenanie nespúšťa. Začína robiť to, že odčerpáva spálenie od slnka alebo radiáciu. Takže niacínamid, ktorý bol vynájdený na to, aby zabránil tomuto sčervenaniu, je bzecenný.

Uvoľňovanie drog a toxických látok

Zdá sa, že keď niacín užíva v dostatočnom množstve, štiepi a uvoľňuje LSD, marihuanu a iné drogy a jedy z tkanív a buniek. Môže do organizmu rýchlo uvoľniť kryštáliky LSD a poslať človeka, ktorý v minulosti zobral LSD, na trip.

Niacínová teória: prechádzanie minulými nedostatkami vo výžive

Z teoretického hľadiska, niacín sám o sebe zjavne nerobí nič. Jednoducho vzájomne pôsobí s nedostatkami niacínu, ktoré už v bunkovej štruktúre existujú. Nespúšťa alergie, zdá sa, že alergie odstraňuje. Evidentne je čokoľvek, čo niacín robí, výsledkom odčerpávania a prechádzania minulých nedostatkov vo výžive.

Prejavy, ktoré niacín produkuje, môžu byť pomerne šokujúce. Niektoré somatiká (nepohodlie akéhokľvek druhu) a prejavy, ktoré sa osobe môžu spustiť, nie sú v mnohých prípadoch podľa mojích skúseností len somatiká. Napríklad som videl, že sa spustil nalno rozvinutý prípad rakoviny kože a pri niacínových dávkach sa vybil.

Ďalšie menšie prejavy, ktoré sa niacínom môžu spustiť, sú žihľavka, symptómy chrípky, gastroenterokilitída, bolesti kostí, žalúdočné ťažkosti alebo stav úzkosti či zdesenia.

Zdroj: L. Ron Hubbard – Čisté telo, čistá myseľ