Mladý jačmeň

Jačmeň patrí medzi najstaršie obilniny vôbec. Zvyšky jeho zŕn boli nájdené vo vykopávkach zo staršej doby kamennej. V staroveku sa pestoval vo všetkých vyspelých civilizáciach, od Egypta po Čínu. Už vtedy ľudia využívali liečivé účinky jeho výhonkov.

Dôležitú úlohu pri jeho znovuobjavení zohral farmakológ Yoshihide Hagiwara. Tento bádateľ sa nielen výrazne zaslúžil o vedecké skúmanie mledáho jačmeňa, ale tiež si vyskúšal jeho mimoriadne účinky na vlastnej koži.

Život, ktorý tento človek viedol, by zničil za krátku dobu zdravie každému. Navyše pracoval s jedovatou ortuťou, ktorá sa hromadila v tele a spôsobovala postupnú otravu. Následky na seba nenechali dlho čakať. Keď mal 38 rokov,začalo jeho mentálne a fyzické zdravie upadať natoľko, že nebol schopný viesť firmu.

Začal piť čerstvé zeleninové šťavy a neskôr sa dozvedel o výhonkoch mladého jačmeňa. Jeho zúfalý zdravotný stav sa začal zlepšovať neuveriteľnou rýchlosťou. Od tej doby ho všade nadšene propagoval.

Živiny v mladom jačmeni

V mladom jačmeni nájdeme skoro všetky živiny, ktoré organizmus potrebuje na fungovanie. Podstatné ni je ich presné množstvo, ale fakt, že sa jedná o komplex, ktorý pôsobí spoločne. Jačmeň obsahuje desiatky živín vrátane tých, o ktorých máme zatiaľ veľmi málo informácii. Všetky sa navzájom podporujú svojou vstrebateľnosťou a využiteľnosťou, a preto prinášajú telu omnoho väčší úžitok ako konzumácia syntetických vitamínov.

Nasledujúce hodnoty sú obsiahnuté v 1g suchého prášku z listov mladého jačmeňa (jedna čajová lyžička je asi 3,5g tejto potraviny). Ide iba o orientačné hodnoty, pretože hodnoty závisia od spôsobu pestovania, kvality pôdy a množstva slnečného žiarenia. Vysoko kvalitné výhonky mladého jačmeňa bývajú pestované na sopečných pôdach Austrálie a niektorých oblastiach USA.

Vždy uprednostňujme jačmeň v BIO kvalite – len tak máme istotu, že telu nedodáme okrem prospešných látok aj jedy.

Vitamíny obsiahnuté v mladom jačmeni

Beta karotén (0,35mg) – vyrábame si z neho vitamín A, je silný antioxidant a podieľa sa na opravách génu P53, ktorý je pri obrane organizmu pred rakovinou.

Vitamín B1 (tiamin 2μg) – je súčasťou enzýmov, ktoré sa podieľajú na trávení sacharidov, a majú svoj podiel na regulácii glukózy v krvi.

Vitamín B2 (riboflavín 27μg) – jeho nedostatok môže spôsobovať ekzémy, šedý zákal a iné poruchy videnia.

Vitamín B3 (niacín 1,2mg) – je potrebný na uvoľňovanie energie zo sacharidov, pomáha riadiť hladinu krvného cukru, udržiavanie zdravej kože, správne funkcie nervovéo systému a tráviaceho ústrojenstva. Niacín, ako jediný vitamín, má schopnosť čistiť telo od rôznych škodlivýn ako sú ťažké kovy a zvyšky radiácie (viac informácii o niacíne tu).

Vitamín B5 (kyselina pantotenová 1,1μg) – rovnako ako ostatné vitamíny skupiny B je dôležitý pre zdravie nervovej sústavy, ďalej na pamäť, koncentráciu, stav kože a činnosť nadobličiek. Používa sa pri boji so závislosťami. Jeho nedostatok sa čaasto prejavuje ako únava, choroby pokožky a bolesťami hlavy.

Vitamín B6 (pyroxidin 13μg) – nutný na trávenie bielkovín a zdravé srdce. Pomáha redukovať opuchy a stabilizovať hladinu ženských hormónov, podieľa sa aj na duševnom zdraví.

Vitamín B8 (kyselina listová 1,1μg) – nutná na tvorbu hemoglobínu v červených krvinkách. Nedostatok spôsobuje anémiu, poruchy rastu, poruchy kožnej pigmentácie a v tehotenstve môže spôsobiť poruchy plodu.

Vitamín B12 (kobalamin 3μg) – nedostatek má za následok anémiu, degeneráciu nervov,predčasnej senilite a mentálnym poruchám podobným schyzofrénii. Tento vitamín sa najviac nachádza v živočíšnej potrave, a preto má veľa vegánov a vegetariánov jeho nedostatok.

Vitamín C (70μg) – pôsobí ako silný antioxidant a súčastne chráni vitamíny A a E pred zničením. Je nutný na zdravú pokožku, zuby, ďasná, oči, svalov a rastové procesy.

Vitamín E (tokoferol 480μg) – sliný antioxidant, podporuje reprodukčné funkcie a zdravie srdca. Nedostatok vedie k degenerácii svalov, neplodnosti a pomalému uzdravovaniu zo zranení a infekcií.

Vitamín H (biotin 11μg) – nevyhnutný na fungovanie niektorých enzýmov, podporuje vstrebávanie vitamínov skupiny B.

Vitamín K (8μg) – je dôležitý pri zrážaní krvi, je prevenciou vnútorného krvácania a nadmerného krvácania pri menštruácii.

Cholín (290μg) – esenciálna živina dôležitá pre zdravie mozgu, nervovej sústavy, pamäť a intelekt. Telo ho využíva aj na sytézu lecitínu. Dležitý hlavne v tehotenstve.

Minerály

Draslík (25mg) – pomáha pri udržiavaní rovnováhy medzi minerálmi a tekutinami, dôležitý na energetický metabolizmus, tonizuje svaly, spevňuje pokožku. Dôležitá je jeho rovnováha so sodíkom, ktorého ale všetci jeme príliš mnoho. Dostatočný prísun je dôležitý pre osoby s chorobami srdca a ciév, obličky a opuchy.

Fosfor (520μg) – po vápniku druhý najviac zastúpený minerál v ľudskom organizme sa nachádza v každej bunke, Je dôležitý na hustotu kostí.

Horčík (2mg) – pomáha udržiavať zdravie kostí a zubov, reguluje svalové a srdcové kontrakcie, chráni cievy a pomáha premieňať glukózu na energiu.

Chróm (1,1 μg) – nevyhnutný na štiepenie bielkovín, tukov a sacharidov, pomáha udržiavať normálnu hladinu krvného cukru a znižuje hladinu LDL cholesterolu.

Jód (2μg) – súčasť hormónu štítnej žlazy, ktorý ovplyvňuje energetický metabolizmus. Jeho nedostatok v tehotenstve môže vieť k vývojovým poruchám plodu.

Kobalt (0,4μg) – dôležitá súčasť niektorým enzýmov a vitamínov.

Mangán (44μg) – dôležitý najmä v enzymatickom systéme, podporuje funckiu prenášača nervových vzruchov.

Meď (10μg) – nevyhnutná na tvorbu kolagénu, základnej bielkoviny kostí, kôže a tkanív.

Selén (2μg) – prispieva k spomaleniu stárnutia, chráni telo pred pôsobením voľných radikálov, pomáha vylučovať karcinogény.

Síra (2mg) – ovplyvňuje zdravie pokožky, kože, nechtov. Pomáha správne okysličovať mozok.

Sodík (180μg) – tento minerál je nevyhnutný, ale v našej strave je ho nedbytok.

Vápnik (6mg) – menrál dôležitý na zdravie kostí, zubov a reguláciu srdcového rytmu a rovnováhu zásad a kyslín.

Zinok (16μg) – dôležitý na tvorbu bielkovín, zdravie vlasov a obranu proti infekciám

Železo (120μg) – nutné najmä pri tvorbe hemoglobínu. Dostatočný príjem by ho mali mať ženy v plodnom veku, protože ho strácajú pri menštruácii.

Aminokyseliny

Cysteín, Fenylalanín, Glycín, Histidín, Isoleucín, Kyselina aspartamová, Kyselina glutamová, Leucín, Lysín, Methionin, Prolin, Serin, Tryptofan, Tyrosin, Valin.

Jeden gram sušených listov mladého jačmeňa má 9,6kJ.

Chlorofyl (6mg) – kondenzátor slnečnej energie, je známy najmä pri potlačovaní telesných pachov.

Je veľmi účinný prostriedok pre osoby trpiace chudokrvnosťou. Pretože je svojou štruktúrou veľmi podobný krvnému farbivu hemoglobínu.

Tuky (59mg) – ide prevážne o nenasýtené mastné kyseliny, ktoré telo potrebuje na prirodzený chod.

Vláknina (35mg) – vysoký obsah vlákniny dobre vplýva na správnu peristatliku.

Enzýmy

Mladý jameň obashuje až 40%, z jeho hmotnosti, enzýmov ktoré potrebujeme na chemické procesy v tele. Tepelnou úpravou pokrmov a enzýmy ničia. V jačmeni môžeme nájsť napríklad cytochrom oxidázu, ktorá je zodpovedná za bunkové dýchanie, peroxidázu, ktorá rozkladá peroxid vodíka, katalázu, oxidázu mastných kyselín a transhydrogenázu. Cytochrom oxidáza, peroxidáza a kataláza navyše rozkladajú toxické látky. Transhydrogenáza sa podieľa hlavne na správnom fungovaní srdcového svalu. Veľmi dôležitý je hlavne vysoký obsah superoxid dismutázy (SOD), jeho úlohou je rozkladať veľmi reaktívne superoxidy. Superoxidy v tele vznikajú pri metabolických procesoch, sú ale veľmi toxické a môžu spôsobovať poškodenie DNA, lipidov a štruktúr, ktoré obklopujú a chránia bunky.

Výhonky mladého jačmeňa nie sú liekom, a nedá sa povedať, že ich pitie je kľúčove na vyliečenie akejkoľvek nemoci.

Zdroj Zelené potraviny – Maria Dallen