Tichý zabiják – homocysteín

Srdcový infarkt, angína pectoris, ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda či pľúcna embólia podľa nových poznatkov patria medzi choroby vznikajúce zbytočne. Výrazne skracujú život postihnutých a podstatne zhoršujú kvalitu v ďalšom období života. Len málo zatiaľ zdravých ľudí však dokáže uvažovať o význame výziev k účasti na prevencii týchto chorôb.

Odborné štúdie neustále poukazujú na to, že strava hrá významnú úlohu pri znižovaní rizika vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Poznatky vedcov o vplyve výživy na kardiovaskulárne ochorenia za posledné desaťročie prudko vzrástli. Zloženie stravy má „na svedomí“ aj jeden medzi laickou verejnosťou z najnovších rizikových faktorov mnohých ochorení, ktorým je vysoká hladina homocysteínu.

Čo je homocysteín?

Malá aminokyselina, ktorá ale môže v tele narobiť dosť veľké problémy. Tak možno charakterizovať látku homocysteín, ktorú má v krvi každý človek. Keď je jeho hladina príliš vysoká, môže to znamenať, že srdce a cievy sú v ohrození. Zatiaľ znie slovo homocysteín väčšine ľuďom cudzo, ale možno už čoskoro bude meranie tejto látky podobne obvyklé, ako je to dnes s cholesterolom upchávajúcim cievy. Svet zdravotníkov vníma homocysteín rovnako vážne ako vysoký krvný tlak, cukrovku, fajčenie, vysoký cholesterol alebo ďalšie rizikové faktory, ktoré poškodzujú cievy. Homocysteín je nezávislý rizikový faktor pre vznik aterosklerózy a jej hlavné prejavy – ischemickú chorobu srdca a náhle cievne mozgové príhody. Taktiež zvyšuje riziko kôrnatenia tepien a to má priamu spojitosť s nedostatočným prekrvením srdca či infarktom.

„Zdraví Slováci majú takú istú hodnotu homocysteínu, ako Američania po infarkte,“ prezentoval MUDr. Ján Lietava, CSc. z II. internej kliniky LF UK v Bratislave výsledky štúdie Homocysteín Slovakia z rokov 1999 -2002.Táto štúdia tiež preukázala znížené hodnoty kyseliny listovej, vitamínov B6 a B12, ktoré majú pozitívne účinky na kardiovaskulárne zdravie. Srdcovo-cievne ochorenia sú hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti na Slovensku, podľa štatistík na ne umiera približne 55 % obyvateľov Slovenska. Čo je však ďalej dôležité, vysoké hladiny homocysteínu sa podieľajú aj na vzniku ďalších druhov ochorení ako napríklad Alzheimerovej choroby a iných demencií, čo je už viac rokov vedecky dokázané. Hladinu homocysteínu by mali poznať predovšetkým ľudia ohrození rizikovými faktormi na vznik srdcových a mozgových ochorení. Tieto rizikové faktory sa totiž nezratúvajú, ale násobia.

Cesta k zdraviu – dôležitá kyselina listová

Napriek závažností ochorení, ktoré homocysteín spôsobuje, prevencia jeho vysokej hladiny je pomerne jednoduchá – konzumácia vitamínov skupiny B a kyseliny listovej. Čo je vlastne táto látka a aká je jej úloha?

Hoci je kyselina listová patriaca do skupiny vitamínov B prakticky prítomná vo všetkých druhoch potravín, predsa častokrát nášmu telu chýba. Pri jej nedostatku v našom organizme vznikajú regulačné zmätky – napríklad aj v udržiavaní vhodnej koncentrácie aminokyseliny homocysteínu. Ak je homocysteínu v našom tele priveľa, zvyšuje sa riziko infarktu až trojnásobne. Naopak, jej zvýšený príjem dokáže pomerne rýchlo a ľahko znormalizovať v tele homocysteín, a tak, na rozdiel od cholesterolu, pri ktorom to nie je až také jednoduché, odstraňuje riziko infarktu. Hoci sa kyselina listová okrem mäsa nachádza aj vo veľkom množstve zeleniny a ovocí, predsa len sa jej do nášho tela dostáva buď málo, alebo si jej množstvo ničíme alkoholom, antikoncepčnými tabletkami, spasmolytikami, sulfonamidmi, antiepileptikami, antituberkulotikami, ale aj veľkými dávkami vitamínu C. Kyselina listová je citlivá aj na svetlo a tepelné extrémy (dlhé skladovanie v chladničke, tepelná úprava potravín).

Zdroje kyseliny listovej

    – je to jeden z vitamínov skupiny B, niektoré ďalšie vitamíny sa taktiež podieľajú na znižovaní hladiny homocysteínu

    – zohráva dôležitú úlohu pri krvotvorbe či prevencii chorôb srdca

    – nedostatok kyseliny listovej ohrozuje vývoj nenarodeného dieťaťa, predovšetkým v prvých fázach tehotenstva. Pokiaľ by jej bolo málo, hrozí mu napríklad rozštep chrbtice, čeľusti a podnebia.

    Nové výskumy naznačili, že kyselina listová chráni tiež pred demenciou a možno aj pred rozvojom Parkinsonovej choroby a pred nádormi.

Kyslinu listovú a vitamíny skupiny B obsahujú živočíšne výrobky, najviac pečeň, tá však zároveň obsahuje toxické látky, preto ju mnohí odborníci veľmi neodporúčajú.

Veľa kyseliny listovej sa nachádza v obilných klíčkoch, ďalej v brokolici, pomarančoch, špenáte, šošovici, fazuli a bôbe. O niečo menej jej nájdeme v listovej zelenine, karfiole, paradajkach či v šampiňónoch.

Koľko je kde kyseliny listovej

Odporúčaná denná dávka je 200 mikrogramov Mäso 10 – 120 µg/kg Bravčová pečeň 1300 – 2300 µg/kg Ryby 100 – 140 µg/kg Vajcia 50 – 800 µg/kg Múka pšeničná 600 – 1500 µg/kg Strukoviny 550 – 1600 µg/kg Kapusta 150 – 450 µg/kg Špenát 500 – 2000 µg/kg Zemiaky 80 – 200 µg/kg Citrusové ovocie 50 – 400 µg/kg Banány okolo 300 µg/kg Orechy okolo 700 µg/kg 0 µg /jedna tobolka Nutra Bona SYMBA 100 µg /jedna dávka

Čo zvyšuje hladinu škodlivého homocysteínu?

    Fajčenie – krv fajčiarov obsahuje veľmi nízky obsah vitamínu B 12 a kyseliny listovej

    Užívanie hormonálnej antikoncepcie

    Život vo veľkých mestách

    Dedičné predpoklady

    Strava s nízkym obsahom kyseliny listovej a vitamínu B6, B12

Zhrnutie

Homocysteín je aminokyselina, ktorá patrí medzi základné stavebné látky bielkovín.

Svojou agresivitou s vysokou pravdepodobnosťou poškodzuje cievy.

Za nerizikovú sa považuje hodnota do 12 mikromolov v litri krvi (najnovšie sa hovorí o hranici 10 mikromolov), miernou hyperhomocysteinémiou sú hodnoty 15 – 30 mikromolov/l, strednou 31 – 100 a ťažkou vyše 100 mikromolov/l

Aminokyselina podlieha veľmi zložitému metabolizmu, čiastočne sa vylučuje močom.

Za najúčinnejšiu zbraň proti zvýšenej hladine homocysteínu sa považuje kyselina listová spoločne s vitamínmi skupiny B, najmä B12.