Žuvanie jedla

Sliny majú veľkú schopnosť rozpúšťať potravu, je to najdôležitejší tráviaci ferment. K jedlu niekedy nepotrebujeme ani zuby.

Vezmite si do úst menšie sústo a ešte nežujte, len pociťujte. Sliny tečú. Jazykom pohybujte sústom a zavrite oči. Vnímajte pocity v ústach. Správajte sa ako malé dieťa, ktoré ešte nemá zúbky a dalo si do úst kúsok chleba. Po chvíli začnite trpezlivo žuvať. Keď je sústo úplne rozpustené, nechajte ho pomaly stekať do žalúdka. To je správny postup.

Každé sústo rozpustite v ústach na riedku kvapalinu. Do každého sústa zahryznite aspoň 50-krát. Počas žutia nedržte príbor, seďte vystretí a uvoľnite sa.

Žuvanie je výborný tréning na pestovanie sústredenosti a trpezlivosti. Každé sústo spracujte pozorne a s úctou. Tak sa to stane aj meditačným cvičením. Zistíte tiež, že sa nasýtite z podstatne menšej dávky potravy než kedykoľvek predtým. Pritom budete omnoho sviežejší, žiadna ospalosť po jedle. Po niekoľkých dňoch zaznamenáte zlepšenie zdravia a tiež zhadzovanie tukových vrstiev.

Medzi osvedčenými prostriedkami na znižovanie nadváhy sa vyskytuje aj pojem „flečerovanie“. Jeho pôvodcom je Horácius Fletcher. Keď mal 40 rokov bol už úplne šedivý a vážil 98 kilogramov. Jeho nadváha činila asi 23 kilogramov. Mal neustále problémy s trávením, chrípkou a chorobami. Fletcher si uvedomil, že príčina jeho obezity a zlého zdravia súvisí s nesprávnou výživou. Uvedomil si, že väčšina trávenia prebieha vo vnútornostiach, do čoho už nemôžeme priamo zasahovať, že však máme možnosť vyberať si potravu a kontrolovať prvý úsek tráviacej rúry – ústa. Usúdil, že pôvod ťažkostí s trávením nie je skrytý v žalúdku a črevách, že problém vzniká ešte predtým, než potravu prehltneme.

Fletcher začal skúmať ústnu dutinu, jej schopnosti vnímať chuť, vôňu, dotyk, vylučovať sliny, žuvať. Skúmal skryté chute rozličných potravín. To ho prinútilo udržovať sústo v ústach čím dlhšie. Pritom objavil u bežne známych jedál úplne nové chute. Tým sa zmenila aj úroveň ich lákavosti. Vyplynul z toho mimoriadne dôležitý objav, že v ústach máme akéhosi dozorcu, ktorým je uzáver v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý počas dôkladného žuvania nevpustí jedlo ďalej do hltana. Ďalej Fletcher zistil, že pri prirodzenom žuvaní sú pery uzavreté, jazyk sa kĺže po podnebí a pôsobí ako miešadlo. Pokrm sa drobí, premiešava so slinami, čím dochádza k chemickými procesom, ktoré uľahčujú trávenie. Uzáver pred hltanom akoby sa bránil prepustiť sústo ďalej, kým nie je rozmelené a dôkladne premiešané so slinami. Až potom nechá potravu postúpiť stredom jazyka ďalej a skĺznuť do žalúdka.

Fletcher ako laik tak inštinktívne vycítil to, čo sa vedecky zistilo o význame slín pri trávení škrobov, aktivácii enzýmov v jedle a syntéze nových chemických zlúčenín, ktoré hrajú úlohu v ďalšom procese trávenia.

Začal dôsledne žuvať, kým z každého sústa nevydoloval aj najnepatrnejšie stopy chuti. Sústa potom sami od seba prechádzali hltanom. Dôsledne takto postupoval päť mesiacov, pričom stále jedol sortiment a množstvo len podľa chuti.

Prehlásil: „Potom som spoznal, že som zachránený. Zhodil som celých tridsať kilogramov tukov. Cítil som sa lepšie než kedykoľvek predtým. Mal som usporiadané myšlienky, zažíval som akoby znovuzrodenie. Bavili ma dlhé prechádzky a celý čas som ani raz nebol prechladnutý. Pocit telesnej únavy a ochabnutosti zmizol!“

Nadšený svojim objavom vyslovil päť zásad, ktorých dodržovanie pri jedle pomáha získať normálnu váhu a zlepšiť telesné funkcie:

1. Počkajte si na skutočný hlad.

2. Vždy si vyberte jedlá, na ktoré máte najväčšiu chuť. Jedzte ich v takom poradí, v akom vám prinesú najväčší pôžitok.

3. Pri žuvaní vyťažte všetku chuť z každého sústa a prehltnite ho až vtedy, až sa „prehltne samé“.

4. Vychutnajte si jedálny obrad, nepripustite si počas neho žiadne rušivé myšlienky.

5. Buďte trpezliví, jedzte a vychutnávajte. Príroda sa už sama postará o ostatné.

Fletcherove rady sa potvrdili v praxi. Žiaľ, v uponáhľanom svete upadli do zabudnutia.

Ako osemdesiatpäťročný sa v tom čase už štíhly Fletcher podrobil náročnému testu telesnej zdatnosti, ako aj kontrolným vyšetreniam celkového zdravia. Ukázalo sa, že má vynikajúcu kondíciu a na svoj vek neobyčajne pevné zdravie.

Pri dlhom žuvaní sa z potravín uvoľnia chute a vône, ktoré sme tam predtým nepostrehli. Na jednej strane je to nový, bohatší pôžitok z jedenia, na druhej strane nás to môže včas varovať pred prehltnutím škodlivých látok. Avšak je tu ešte ďalší poznatok, že sliny môžu zneškodniť aj niektoré otravné látky. V literatúre sa uvádza prípad šiestich anglických vojakov, ktorí boli niekoľko rokov v japonskom zajatí. Nachádzali sa v neľudských podmienkach, podvyživení a chorí, v beznádejnom položení. Rozhodli sa život ukončiť zjedením bobulí akejsi smrteľne jedovatej rastliny. Štyria z nich bobule hneď prehltli, dvaja ich veľmi dlho prežúvali. Možno tým chceli dosiahnuť rýchlejší účinok. Avšak zatiaľ čo prví štyria do rána zomreli, druhí dvaja sa prebudili a cítili sa ešte lepšie, než predtým. Vyliečili si aj chorobu beri – beri a nakoniec sa dostali zo zajatia. Vysvetľuje sa to tak, že sliny zneškodnili jedovaté látky v bobuliach a pritom uvoľnili vitamíny a minerálne látky potrebné na obnovu podlomeného zdravia.

L. Kentonová vo svojej knižke Biogénna diéta tvrdí: „Perfektné spracovanie potravy v ústach nám môže poskytnúť skvelú pomoc pri detoxikácii chemikálií, ktorými bývajú pestované a ošetrované poľnohospodárske plodiny. Výhodou pre nás bude i to, že prvých pár centimetrov tráviaceho traktu – ústa – budú pracovať na plný výkon. Získame maximálny chuťový pôžitok. Jednoduchý návyk ponúka zdraviu, línii a kráse toľko, že nákladné zoštíhlovacie programy a kúry by sa mali červenať hanbou.“

Podobné poznatky sa zrodili aj v starej Indii. Napríklad, že jogín vyťaží z kôrky chleba viac energie, než boháč z plného taniera. Alebo iná múdrosť hovorí, že pri narodení dostávame do vienka určité množstvo potravy a určitý počet nádychov a výdychov. Žiť budeme tak dlho, ako dlho s tým vystačíme. Ak chceme dlho žiť, treba s obidvoma šetriť.

Náhlivo prehltnuté jedlo nám neposkytuje ani pôžitok z chuti, ani informáciu o jeho vhodnosti pre náš organizmus. Preplní sa však žalúdok, kde jedlo tlakom na akési „hlásiče sýtosti“ vyvolá pocit uspokojenia. Žalúdok musí začať pracovať na plné obrátky, jeho energetická spotreba vzrastie, zvýši sa príliv krvi do oblasti trávenia a tým sa ochudobní zásobenie mozgu. Dostaví sa známy pocit driemot – povestný „šlofík“. Najmä starší ľudia cítia neodolateľnú potrebu trochu si pospať. A tak sa priberá. Dlhé prežúvanie nám môže poskytnúť nepríjemné i príjemné prekvapenie. Nepríjemné v tom, že napríklad chutný kúsok mäsa stratí po chvíli prežúvania svoju príťažlivosť, takže sa nám už ani nechce ho prehltnúť. Príjemné v tom, že potravina rastlinného pôvodu sa dlhým prežúvaním stáva čoraz chutnejšou. Aj to dokazuje, že človek bol pôvodne vegetarián. Svedčí o tom aj stavba chrupu a pohyb čeľustí. Vytrvalé žuvanie nás chráni pred prejedaním sa a pred hltaním potravy, ktorá je pre naše zdravie nevhodná.

Aj zdravý človek máva zavše problémy v bruchu. Vyskúšali sme si v praxi, že „flečerovanie zaberá a okrem toho sa človek učí trpezlivosti i sústredenosti. Pokojná sústredenosť zasa prináša harmóniu do celého organizmu, odstraňuje duševný nepokoj a myšlienkovú rozháranosť. A to je balzam na imunitný systém.