Vitariánstvo je životný štýl, nie jednorázová diéta. Je to ideálny cieľ, ktorého dosiahnutie by malo byť métou každého človeka, ktorý chce pomôcť svojmu zdraviu a životnému prostrediu. Je našim osobným rozhodnutím, či, kedy a ako sa rozhodneme takto žiť. Na surovú stravu si je dobré zvyknúť postupne, nenásilne, aj keď v tejto dobe si ju osvoja väčšinou až ťažko chorí ľudia, ktorí nemajú iné východisko. Určite je príjemnejšie, ak si sami môžeme podľa potreby určiť dobu prispôsobovania. Nič nestratíte, ak to skúsite, naopak, môžete len získať!
Dnes je už všeobecne známe, že tzv. civilizačné choroby vznikajú hlavne v dôsledku neprirodzenej, pre človeka nevhodnej stravy.
Pretože človek svojou anatómiou a fyziológiou patrí spolu s homoidnými opicami k bylinožravcom – podskupina plodožravce, prirodzená je pre nás surová rastlinná strava a do 3 rokov aj materské mlieko. Nezdravé = zdravie nám poškodzujúce sú všetky živočíšne produkty a samozrejme tepelne alebo chemicky upravené potraviny. Surové plody sú prirodzené a podporujú zdravie.
Naša strava by mala denne pozostávať z cca 2/3 až 3/4 ovocia, zvyšok 1/4 by mala byť zelenina. K tomu striedame: nie veľa orechov alebo olejnatých semien, alebo naklíčených semien.
Deň je vhodné začať pitím vody (macerát, slabá minerálka), táto fáza môže trvať postupne aj celé doobedie. Prvé jeme ovocie, najskôr šťavnaté (melóny, hrozno, citrusové plody, broskyne, ríbezle…), neskôr sýtejšie (jablká, hrušky, marhule nakoniec banány a sušené ovocie). Na obed by mala byť zelenina, ale ak ju nechcete nosiť so sebou do práce, obedujte sýte ovocie. Zeleninu môžeme jesť na večeru. Olovrant môže byť zase ovocie, alebo orechy či olejnaté semená. Večera bude zelenina – jeme viac druhov ako kusy alebo vo forme šalátov či mixáží. Obohatíme ju naklíčenými semenami, ktoré môžeme považovať tiež za zeleninu (v procese klíčenia sa mení pomer výživných zložiek).
Jesť by sme mali vždy nalačno (prázdny žalúdok), čo znamená hodinu po konzumácii ovocia, 2-3 hodiny po zelenine a koncentrovanej strave, akou sú orechy a iné semená. Piť by sa malo počas celého dňa, najmenej však pol hodiny pred jedlom, nikdy nie počas neho a tesne po ňom kvôli nežiaducemu zriedeniu tráviacich štiav.
Kombinovať potraviny by sme mali čo najmenej. Nemali by sme miešať dohromady ovocie a zeleninu (výnimka je zelenolistová zelenina), ale ani rôzne druhy ovocia a už vôbec nie ovocie s orechami alebo inými semenami. Rôzne potraviny si vyžadujú iný spôsob a čas trávenia, keď zjeme napríklad ovocie s orechami, ovocie sa popri orechoch zbytočne dlho zdrží v žalúdku, kvasí, organizmus ho už nebude môcť správne využiť a navyše v črevách vytvorí množstvo toxických splodín. Netreba sa snažiť zjesť počas dňa najrozmanitejšie druhy potravy alebo sa obávať nedostatku niektorých zložiek. Ak totiž organizmus nezaťažujeme a neškodíme mu stravou, má úžasnú schopnosť vytvoriť si dlhodobé zásoby špecifických zložiek, dokáže efektívne využiť i malé množstvá potravy. Takže, aj keby ste dlhšiu dobu určitý druh potravy vôbec nejedli, nemusíte sa obávať nedostatku nejakej špecifickej zložky. Okrem toho tieto sa nachádzajú v rovnakej alebo podobnej forme aj v iných druhoch ovocia a zeleniny.
Odkiaľ čerpáme životne dôležité látky
Vitamín B12 – v zdravom organizme, ktrý nie je poškodzovaný bežnou stravou, je zdravý tráviaci trakt a jeho mikrobiálne osídlenie pre nás produkuje toľko vitamínu B12, koľko potrebujeme. Pokusy, ktoré mali za cieľ zistiť prejavy nedostatku vitamínu B12, bolo vôbec ťažké uskutočniť, pretože tento vitamín sa nachádza všade (vo vzduchu, viac na povrchu koreňovej zeleniny).
Vitamín D – tvorí sa v našom organizme pôsobením slnečného žiarenia. Zásoba vitamínu D vytvorená v lete postačí na celý rok.
Esenciálne aminokyseliny sú tie, ktoré si náš organizmus nedokáže vytvoriť, preto sme odkázaný na ich príjem zo stravy. Odkiaľ sa zobrali v tele zvierat, ktoré mäso nežerú? Obsahujú ich aj rastliny, nie každá však celé spektrum. Pri pestrej rastlinnej strave je však nemožné, aby nám niektorá z nich chýbala. Celé spektrum esenciálnych aminokyselín obsahuje napr. šošovica, či sója a to dokonca v nadbytočnom množstve z hľadiska našich potrieb. Treba ich konzumovať živé – naklíčené (mäso sa takmer výhradne konzumuje tepelne upravené, čiže aj esenciálne aminokyseliny sú v ňom znehodnotené).
Vápnik sa všeobecne odporúča prijímať z mlieka a mliečnych výrobkov, tu je však vo forme nevyužiteľnej pre telo. Navyše, pri trávení tukov a bielkovín z kravského mlieka vzniká množstvo kyslých splodín, na ktorých neutralizáciu je naše telo nútené čerpať vápnik zo zubov a kostí. V konečnom dôsledku tak mlieko organizmus odvápňuje. Veľmi dobrým zdrojom vápnika je zelenina, všetky semená a orechy.
Železo je výborne využiteľné naším organizmom napríklad z jabĺk, listovej zeleniny, naklíčených strukovín petržlenovej vňate, mrkvy, sušeného ovocia a pod.
Naši oficiálni “odborníci” na výživu človeka svojimi radami a varovaním pred “extrémami” zasievajú do ľudí pochybnosti. Štatistiky však jasne hovoria v ich neprospech. Väčšinou sa presadzujú hlavne komerčné záujmy. Inde vo svete (štáty západnej Európy, Kanada, USA, Japonsko, Austrália…) sú tieto názory dávno oficiálne odvrhnuté ako neopodstatnené, a to dokonca už niekoľko desaťročí.
Je to skôr princíp prirodzeného stravovania vychádzajúci z toho, že treba organizmus zásobiť čo najväčším množstvom výživných a úpravou nepokazených látok, a to tak, aby sa organizmus čo najmenej namáhal ich trávením. A to sa dá podľa autorov tejto stravy iba tak, že budete podľa istých zásad prijímať výlučne surovú neživočíšnu stravu. Surové ovocie a zelenu, naklíčené obilniny a strukoviny, nepražené a nesolené olejnaté jadrá. To je všetko! Nič viac! Podľa propagátorov tohto stravovania treba vylúčiť zo stravy všetky škodliviny. To však nie sú len všetky živočíšne produkty, ale i všetky potraviny tepelne upravované a tým znehodnotené. Teda škodlivý je i chlieb náš každodenný.
Pri správnom stravovaní je potrebné rešpektovať niekoľko princípov
Princíp časového zužitkovania potravy
Cyklus využitia potravy v tele prebieha približne v troch osemhodinových cykloch:
1. cyklus prijímania (jedenie a trávenie) v čase od 12.00 do 20.00 hod.
2. cyklus asimilácie (absorbovanie a využitie) od 20.00 hod. do 4.00 hod.
3. cyklus vylučovania od 4.00 do 12.00 hod.
Tieto procesy sa navzájom nevylučujú a môžu prebiehať súčasne, v určenom čase však vždy prevláda jeden. Podľa toho by sme mali rozvrhnúť aj čas konzumácie: – v čase od 7.00 do 12.00 hod. ovocie, ktoré nie je náročné na trávenie – v čase od 12.00 do 20.00 hod. postupne s prestávkami potrebnými na strávenie jednotlivých druhov, teda zeleniny, semien a strukovín, olejnatých jadier a ovocia.
Princíp vysokého obsahu vody v potrave
Voda prináša výživné látky a vyplavuje splodiny, čistí telo.
Princíp správnej kombinácie potravín
Ide o zásadne iné delenie ako pri delenej strave! Vychádza z chemického charakteru stravy a tráviacich štiav. Na strávenie akýchkoľvek bielkovín (orechov, semien) potrebujeme šťavy kyslého charakteru. Škroboviny (obilniny, strukoviny, kukurica) vyžadujú zásadité šťavy. Kyseliny a zásady sa navzájom neutralizujú, a ak zmiešame tieto rôzne tráviace šťavy, potrava zostane v žalúdku nestrávená, bielkoviny začnú hniť a škroby kvasiť. Výsledkom je plynatosť, pálenie záhy, bolesti, choroby.
Tekutiny: Piť možno iba nekonzervované ovocné a zeleninové šťavy, maceráty z byliniek a ovocia, vodu bez bubliniek. Denne treba vypiť minimálne 1,5 – 2 litre tekutín. Tekutiny sa vždy pijú nalačno, jesť treba začať po napití až po 10 minútach, nikdy sa nepije počas jedla a po jedle treba minimálne 30 minút počkať, pokiaľ sa opäť napijete. Autori to zdôvodňujú tým, že tekutiny rozrieďujú tráviace šťavy a tým sťažujú proces trávenia tuhého jedla. Žiadne čaje, káva, konzervované džúsy, malinovky, minerálky ani alkohol.
Príprava klíčkov: Malé množstvo obilnín alebo strukovín opláchneme studenou vodou, vložíme do hlbšej porcelánovej misky a zalejeme studenou vodou. Necháme naboptnať 24 hodín, pričom 2-3 krát vymeníme vodu. Potom vodu zlejeme a strukoviny preplachujeme 2-3 razy denne.
Príprava sójového mlieka: Sóju máčame asi 14 hodín (cez noc). Vodu vylejeme a sóju ešte prepláchneme. Potom ju mixujeme s primeraným množstvom pitnej vody. Kašovitú hmotu precedíme cez gázu a zvyšok ešte vyžmýkame.
Schematický jedálny lístok vyzerá nasledovne:
Raňajky: nápoj – prestávka – ovocie
Desiata: nápoj – prestávka – ovocie
Obed: nápoj – prestávka – zelenina
Olovrant: nápoj – prestávka – olejnaté jadrá
Večera: nápoj – prestávka – ovocie
Raňajky
Nápoj (0,5 l) pripravíme večer tak, že usušené byliny zalejeme pramenitou alebo studenou prevarenou vodou a necháme v sklenenom pohári celú noc v chladničke macerovať. Ráno macerát zlejeme a prihrejeme na telovú teplotu tak, že pohár postavíme do teplej vody. Po nápoji si urobíme prestávku 10 minút. Raňajkujeme vždy len ovocie a to len jeden druh. Napríklad jablká. Množstvo si určíme sami. Najvhodnejšie sú v prirodzenej forme, môžeme si ich však aj nastrúhať a pridať štipku mletej škorice. Nasleduje prestávka 30 minút.
Desiata
Nápoj: čistá pramenitá voda. (Odporúčam slovenskú bezbublinkovú minerálku Salvator – spoznáte ju podľa zeleného nápisu). Ak nemáme možnosť takú získať, stačí prevariť a nechať odstáť vodu z vodovodu. Po nápoji si urobíme prestávku 10 minút. Jedlo: opäť ovocie, napríklad hrušky, moruše alebo banány. V celku alebo roztlačené na kašu. Prestávka 30 minút.
Obed
Nápoj: zeleninová šťava z 1 kg mrkvy. Prestávka 30 minút.
Jedlo: rajčinový šalát. Zeleninu nemiešame s ovocím, je však dovolené miešať dohromady viacero druhov zeleniny! 5-6 väčších rajčín nakrájame nadrobno, pridáme najemno nakrájanú jednu väčšiu cibuľu a petržlenovú vňať (žeruchu, pažítku).
Zeleninu je možné jesť aj mixovanú, jej základom by mala byť zelenina obsahujúca veľa vody (rajčiny, uhorky, tekvica), môže sa pridať naklíčená pšenica, sója či šošovica. Ochucujeme cesnakom, cibuľou, zelenou paprikou, petržlenovou vňaťou. Ak máme v zime nedostatok šťavnatej zeleniny, môžeme použiť sójové mlieko. Prestávka 1 až 2 hodiny.
Olovrant
Nápoj: 2-3 dl vody s niekoľkými kvapkami citróna. Prestávka 10 minút. Jedlo: 10 dkg jadier (napríklad slnečnicových). Ak ich nevieme požuvať, môžu byť nasekané alebo rozmixované. Prestávka 2-3 hodiny.
Večera
Nápoj: 2-3 dl vody s niekoľkými kvapkami citróna. Prestávka 20-30 minút. Jedlo: Čerstvé alebo sušené (v prípade, že čerstvé nemáme) ovocie. Napríklad slivky.
Zdá sa vám to príliš drastické? Asketické? Nereálne? Radšej by ste uprednostnili umiernenejšiu diétu? Nuž, je to na vás. Autori diéty nič neprikazujú, iba informujú o škodlivosti. Pripomínajú však učenie Helmuta Wandmakera z knihy Chceš byť zdravý? Prestaň variť: “Kompromisné riešenie stravovacích problémov vedie ku kompromisným chorobám a ku kompromisnej smrti!”